Ilustračné foto Josef Malinovský
Už ráno naznačovalo, že najväčšiu úlohu zohrajú na VZ čísla. Hlasovacie lístky totiž v nejednom prípade niesli čísla 10, 19, či 23, čo v skratke znamená, že niektoré kluby sa môžu pýšiť aj takmer 100 členmi. Tento fakt by bol ohromný, keby človeka nemusel trápiť pocit, že títo členovia môžu byť viac fiktívni ako reálni, vytvorení v súlade s platnými stanovami zaručujúcimi ich tvorcom šikovnú a jednoduchú väčšinu pri hlasovaní. Ale pochybnosti a úvahy bokom.
Voľba mandátovej komisie bola sprevádzaná námietkami a napokon jej práca trvajúca cca. 3 hod. bola skúškou trpezlivosti všetkých prítomných. Dlhý čas čakania sa využil na prednesenie správ skokovej komisie a komisie vytrvalostného jazdenia, ako aj odprezentovanie návrhu stanov členov predsedníctva, ktorý bol súčasťou materiálov vopred doručených na zhromaždenie. Nakoľko iný návrh stanov k dispozícií vopred nebol, nasledovala krátka diskusia prerušená príchodom mandátovej komisie.
Na základe jej záverov bolo X. Valné zhromaždenie uznášaniaschopné. Z celkového počtu 410 mandátov disponovali prítomní delegáti počtom 336 platných mandátov s hlasom rozhodujúcim a nadpolovičnú väčšinu tvorilo 169 hlasov.
Predseda revíznej a kontrolnej komisie predniesol vzápätí dva podnety.
Prvým bolo čestné prehlásenie údajného člena TJF Motešice o tom, že členom tohto klubu nie je a nikdy nebol. Druhým bolo neevidovanie platieb klubu TJF Motešice z rokov 2013 a 2014. Na návrh mandátovej komisie prebehlo hlasovanie o neplatnosti mandátov TJF Motešice. Tento návrh delegáti VZ neschválili (za 157, proti 165, zdržal sa 4).
VZ pokračovalo voľbou pracovného predsedníctva. Prvý návrh (Janka Rindošová, Jaroslav Ivan, Ľubomír Kubiš, Marek Horváth a Martina Nittnaus) prijatý nebol (za 162). Druhý návrh prednesený pani Luciou Kováčovou v zložení Juraj Hanulay, Slavomír Magál, Viera Obšitníková, Eugen Czajlik, Peter Juhász a Daniel Kollár bol schválený počtom hlasov 172.
Po prvotnom nerešpektovaní postupu voľby predsedu pracovného predsedníctva (PPP) ukotvenom v návrhu rokovacieho poriadku bol za PPP riadne zvolený Juraj Hanulay. Po tom, čo sa slova ujal Slavomír Magál, opustila svoje miesta cca. polovica účastníkov. Niektorí definitívne, iní ostali stáť „vo dverách“. Nemožno uprieť snahu o vyriešenie situácie, no nakoľko jediná požiadavka „odídených“ na ďalšiu diskusiu - aby Slavomír Magál nebol členom pracovného predsedníctva – nebola splnená, vyčerpala sa tým aj jediná možnosť nápravy.
Od tejto chvíle už nefungovalo skutočne nič a človek mal pocit, že sa stal súčasťou nepodarenej tragikomédie. Kým pracovné predsedníctvo sa pokúšalo pokračovať vo vedení VZ s neúplnou mandátovou komisiou, z hľadiska sa ozývali podnety na prepočítanie mandátov delegátov. Ich počet bol totiž evidentne nižší ako na začiatku, čo mohlo znamenať, že VZ nie je uznášaniaschopné. Prepočítanie mandátov potvrdilo to, čo beztak všetci tušili. Valné zhromaždenie uznášaniaschopné nebolo.
Jedna múdrosť vraví, že zmluvy a slová v nich dostávajú váhu v časoch zlých. SJF sa nachádza v časoch neradostných a platné stanovy sú bojiskom slov, formulácií a ich výkladov. V tomto prípade sa stali pohrebom X. Valného zhromaždenia.
A tak sme sa všetci rozišli s nejasným pocitom, čo bude ďalej. Pracovné predsedníctvo opustilo svoje pozície s čímsi ako rozlúčkou, že VZ bolo „prerušené“ a pokračovať bude o týždeň v Bratislave. Toto vstriecne gesto bolo síce milé, no viacerí si uvedmonujú, že takýto postup by bol jednoznačne v rozpore s platnými stanovami.
Nuž, čo dodať na záver? Nie je dobré dávať prednosť nafúknutým číslam a právnickým kľučkám. Nikdy však nie je neskoro to napraviť a venovať viac času samotnému jazdectvu a ľuďom, ktorým na ňom záleží. Našťastie je ich ešte stále dosť.
Pripravila : Natália Galisová
