Ilustrační foto © Petra Hollá

 

Koľkým z nás počas dlhých zimných mesiacov napadlo, aké by bolo skvelé mať kone na Floride či zbaliť sa a odísť do slnečného Španielska. Bolo by to krásne, nerozmrazovať si skrehnuté prsty o šálku s čajom či sušiť čižmy tak, že sa rozpustí podrážka. Pred jazdením by sme nemuseli očistiť všetky kone z výbehu, aby sme našli pod vrstvou zaschnutého blata toho svojho a množstvo termoponožiek by sa znížilo na počet, ktorý by nemusel mať vlastný šuflík. 

 

A predsa si tu zimu vieme užiť. Skijoring je registrovaný šport prezentovaný v St.Moritzi už v roku 1928. Lyžiar dobrovoľník je ťahaný na lane koňom, psom, alebo iným dostatočne ochotným ťahačom, pričom môže prekonávať terénne prekážky, súťažiť na rýchlosť alebo sa len jednoducho pokúsiť udržať na nohách dostatočne dlho, aby si urobil potrebnú selfie.

 

Skijoring, pôvodom z Nórska (znamená doslova jazda na lyžiach), si udržiava popularitu od 19-teho storočia v celom svete najmä medzi dobrodruhmi bez pudu sebazáchovy s prístupom k ťažným zvieratám. Jazdectvo v kultúrnej forme bolo prejavom aristokratickej odlišnosti, preto bol skijoring prirodzeným medzi obyčajným ľudom. Deti sa vozili na sánkach za poníkmi či psami, britskí dôstojníci v Indii zapriahali yakov, v Laponsku museli pracovať soby a dnešná mládež sa nechá vláčiť čímkoľvek od motorky až po lietadlo.

 

Fantázia konských priaznivcov rovnako nepozná hraníc, a tak neraz vidíme v závese snowboardistov, sánky, ale aj modifikovanú letnú verziu na kolieskových korčuliach či vodných lyžiach. Historická forma dopravy tak nič nestratila na svojej atraktívnosti, veď posúďte sami.

 

Autor: Alica Gbúrová